Keď sa pozriem na termín tejto svadby… nechce sa mi veriť, že to bol posledný októbrový víkend. Dokonalé počasie vrcholiaceho babieho leta, teplý a slnečný deň od rána do večera.
Peťka bola moja kolegyňa z práce a pár rokov pred svadbou sme sa už poznali. Tak trochu som aj ja s ňou prežíval svadobné prípravy… od kedy sme sa dohodli, že budem ich fotografom na svadbe, sa témy našich rozhovorov v práci točili okolo svadieb 🙂 …až prišiel ten ich deň D, ktorý podľa mňa vyšiel na jednotku. Fotky na web vyberám s dosť veľkým časovým odstupom od svadby a pamätám si len samé dobré momenty, plné radosti, úsmevov a dobrej nálady, ktorá nás sprevádzala počas celého dňa. A pri pár okamihoch, musím sa priznať… sa mi tisli slzy do očí…
Na svadbe som sa cítil viac ako hosť než niekto, kto je v práci. Na záver reportáže som dal aj moju fotku s novomanželmi. Ja odfotím všetkých a na seba nikdy nemyslím. Som rád, že Peťa si spomenula.
A ako sa hovorí… „do roka proroka“, prezradím, že už som bol Peťke a Jurajovi fotit pred nedávnom krst ich bábätka 🙂
